Veľké víťazstvo a splnený sen!

Posádka Róbert Kolčák a Emil Horniaček vyhrala najstaršiu automobilovú súťaž na Slovensku, keď po dramatickom priebehu v závere s prehľadom ovládla 51. ročník Rallye Tatry 2024. 

Už pred štartom druhého podniku sezóny MMSR v Poprade bolo jasné, že posádka Chooligan Racing Teamu bude patriť medzi favoritov a zabojuje o víťazstvo. Je až obdivuhodné, ako sa s takým tlakom Róbert Kolčák dokázal vyrovnať. Kto Roba pozná bližšie, tak nemôže nevidieť, ako nesmierne vážne a intenzívne pristupuje k príprave na svoje štarty. Ak sa zvykne vravieť, že niekto ide na 101 percent, tak v Kolčákovom prípade to rozhodne platí.  

„Ak si ma organizátori zvolili za ambasádora tohto ročníka, tak je to pre mňa veľká česť. Cítil som zodpovednosť a nechcel som sklamať,“ vraví rodený Martinčan. „Pripravili sme na štart novú techniku a zintenzívnili sme prípravu. Samozrejme, že pri tak silnej konkurencii nebolo nič isté, ale my sme boli odhodlaní zabojovať. Veď v rely sa môže stať čokoľvek, no človek musí byť pripravený.“ A poctivá príprava sa vskutku vyplatila. 

Robo a Emil už v úvodnej rýchlostnej skúške na mestskom okruhu urobili drobnú chybu. Neboli však sami. Problémy potrápili aj ich najväčších rivalov a piatok tak naznačil, že v sobotu sa bude na čo pozerať. 

„Na okruhu som urobil chybu a vytočil hodiny,“ priznáva 35-ročný pretekár. „To nás pripravilo o víťazstvo v úvodnej ereske. Ale nevadí. Učíme sa z vlastných chýb.“ 

Do soboty, v ktorej na posádky čakalo šesť extrémne rýchlych meraných úsekov, vstupovali Robo a Emil plne koncentrovaní na výkon na trati.

 „Pre mňa je to zvláštna situácia, pretože popod Maguru jazdím denne. Horšie sa mi diktuje, pretože inde „len“ čítam rozpis zo zošita, no tu čítam a už presne viem, čo čítam a čo bude nasledovať,“ smial sa skúsený Emil Horniaček, ktorého neskrývaným snom vždy bolo aspoň raz vyhrať domácu súťaž pod Tatrami. 

Teraz sa okolnosti vyvinuli tak, že reálne prišla ďalšia príležitosť.

„Od rána sme sa snažili nasadiť tempo a myslím, že sa nám to podarilo,“ hovoril po druhej sekcii Kolčák, štartujúci prvýkrát na vozidle Škoda Fabia RS Rally2. „Trate sú extrémne rýchle a ideme stále na obmedzovači. Pred autom mám ešte rešpekt, ale zvykám si. Cítim veľké rezervy.“ 

Snaha, s ktorou dvojica vyštartovala, ukázala hranu na jednom z horizontov v úseku Toporec. 

„Odskočili sme horizont a dopad bol dosť divoký. Dopadli sme na predok a trochu nás to rozhodilo. Ale zvládli sme to. Poučili sme sa však,“ vykresľuje jeden z momentov na trati Robo Kolčák.

Po prvej sekcii figurovala posádka so štartovým číslom osem na druhom mieste, tesne pred trojicou ďalších posádok. Krátko na to však odstúpila nečakane vedúca posádka bratov Melichárekovcov a do čela sa dostali Robo Kolčák a Emil Horniaček! 

„Zozadu sme cítili stále väčší tlak. Bojovalo sa tesne o sekundy a do poslednej sekcie sme nastupovali s náskokom necelých troch sekúnd pred Majerčákom a sedem sekúnd pred Trněným,“ približuje situáciu Martinčan.

 Dráma sa stupňovala, no ani po predposlednej rýchlostnej skúške sa poradie nezmenilo! A aby toho nebolo málo, tak tesne pred štartom poslednej eresky začalo pršať. Pochopiteľne, všetky vozidlá mali suché obutie a tak finále bolo o najväčšom srdci. 

„Bolo to čisté bláznovstvo. Šmýkalo sa to. Mali sme krízovky, no ustáli sme to a sme nesmierne šťastní, že sa to podarilo,“ radoval sa v cieli čerstvý víťaz 51. ročníka Rallye Tatry, Róbert Kolčák.  

„Boli to neuveriteľné preteky. Cítili sme veľký tlak, no mali sme aj kus potrebného šťastia a nakoniec sme to dokázali. Som veľmi šťastný, no ešte šťastnejší za Emila, ktorému sa splnil sen o domácom víťazstve. Veľmi mu to všetci želáme. Ďakujem Emil za skvelú podporu v kokpite aj mimo neho. Ďakujem svojej manželke že stojí pri mne. Ďakujem všetkým našim partnerom aj sponzorom. Celému nášmu tímu za perfektnú prácu. Rovnako tak ďakujem organizátorom, že pripravili nádherné preteky a všetkým ostatným, ktorí sa na tom podieľali. Verím, že sme dnes urobili radosť fanúšikom a pomohli popularizovať tento náročný, no krásny šport,“ nemusel sa hanbiť za slzy dojatia a radosti šťastný víťaz, ktorý po vlaňajšom víťazstve v Košiciach teraz pridal ešte väčšie víťazstvo v Poprade.  

Ľuboš Kašický