Koniec dobrý, všetko dobré

Aj napriek stresujúcej dráme tri posádky tímu MAZUMA RACING úspešne dorazili do cieľa 50. ročníka Rallye Tatry a pripísali si cenné body v rozbiehajúcom sa majstráku. 

Spišskonovoveský tím MAZUMA RACING patrí medzi tie mladšie tímy v slovenskom šampionáte automobilových súťaží a postupne ešte hľadá svoju tvár. Na ostro sledovanom jubilejnom ročníku pod Tatrami sa tentoraz v jeho farbách objavili rovno tri posádky. Vedľa šéfa tímu Mareka Jalča, štartujúceho s Tomášom Kocúrom na nádhernom Nissane Z350, a skúsenej topoľčianskej posádke Laco Mokran - Julo Kováč, sa k tímu pridala aj dvojica Martin Stoklas a Mirka Markovičová. 

Týždeň pred štartom súťaže absolvovala časť tímu základný test, ktorý však nedopadol dobre. 

„V závere vypovedal hlavný hriadeľ prevodovky,“ posťažoval si Marek Jalč, ktorý musel pre náhradnú súčiastky na otočku do Anglicka. „Bolo to poriadne hektické. Rýchlo som letel do Londýna, aby sme už na ďalší deň auto opravovali. A to sme netušili, že naše starosti sa len začínajú.“ 

Nissan sa síce podarilo pripraviť na štart, no zákony schválnosti platia a už na náročnom prvom úseku mestského okruhu začala štrajkovať riadiaca jednotka. 

„Stratili sme veľa času, no došli sme do servisu, kde sme jednotku vymenili. Náhradná riadiaca jednotka však fungovala iba v obmedzenom režime a s nižším výkonom sme bojovali už po celý zvyšok súťaže,“ opisuje víkendové problémy Spišiak, ktorý sa však statočne pasoval so situáciou a prijímal ďalšie rany osudu. „Prepadli sme sa v poradí, no snažili sme sa bojovať až do konca. V závere prvej sekcie sobotňajšej etapy sa nám navyše podarilo lapiť do pripravenej „pasce z retardérov“ a pribudol ďalší stres. Nevedeli sme, či sme po náraze niečo nepoškodili, či je chladič v poriadku. Tie nešťastné retardéry boli tento rok tak zle postavené, že neplnili svoj účel, ale striehli na posádky v neprehľadných miestach. A pritom ich stačilo umiestniť o pár metrov ďalej. Škoda, lebo súťaž bola inak pekná. Akurát tie nešťastné retardéry a pridlhé prestoje.“ 

Posádka Jalč – Kocúr nakoniec doviezla prvé miesto v Triede 4 a po plnom bodovom zápise aj na Slovakia Ringu v triede vedie. Napriek trápeniu body z pod Tatier stačili aj na udržanie štvrtého miesta priebežne v „malom majstráku“ MSR, čo je slušný základ do ďalšieho priebehu šampionátu.

Starosti sa nevyhli ani druhej posádke tímu MAZUMA RACING, ktorá na Renaulte Clio Sport bojuje na špičke Slovenského Rally Pohára (SRP). „Piatkový mestský okruh nám teraz nesadol,“ krúti hlavou Laco Mokran. 

„Časté prudké brzdenie „uvarilo“ brzdy. Pred druhým prejazdom som síce presunul viac tlaku na zadnú nápravu, no ani to veľmi nepomohlo. Dostali sme hodiny a museli cúvať, čo bola ďalšia strata cenných sekúnd. Na súťaži, kde sa na mestskom okruhu dá veľa získať aj veľa stratiť, sme v tomto ročníku veľa stratili my. Po zvyšok súťaže sme to len ťažko mohli dobehnúť. Ani sobota nezačala najlepšie. Keď už sme chytili znova tempo a začali zrýchľovať, tak sme vyfasovali desať sekúnd penalizácie. Nemohli sme naštartovať po RS3 a prišli sme neskôr do kontroly.“ 

Siedme miesto v cieli SRP (piate v triede) nebolo presne to, čo topoľčianska posádka očakávala, no vzhľadom na problémy, ktoré mali to nebolo najhoršie . Dokonca to stačilo na udržanie druhého miesta v priebežnom poradí SRP.

 „Áno, patrí to k rely. Bola to pre nás náročná súťaž, ale veľmi sme tu chceli štartovať a sme radi, že sme došli do cieľa. V rámci možností je to výsledok s ktorým môžeme byť spokojní a ktorý buduje predpoklad do ďalšieho priebehu sezóny,“ hodnotí Laco Mokran. 

Pod vlajkou spišskonovoveského tímu v Triede 6 MSR vyštartovala aj dvojica Stoklas – Markovičová, ktorá presedlala z Fordu Fiesta na Peugeot 206 R2. 

„Zvykali sme si na auto, no evidentne na lepšie sa rýchlo zvyká,“ usmieval sa spokojne Martin, ktorému sa najviac vyhli problémy. „Sme radi, že sme premiéru s peugeotom zvládli a došli do cieľa. Dokonca sa nám podarilo vyšplhať na tretie miesto v triede, čo nás veľmi teší. Ďakujem všetkým, ktorí nám v tom pomohli.“

A hoci to bol veľmi hektický týždeň, napokon bol s ním spokojný aj šéf tímu, Marek Jalč. 

„Súťaž pod Tatrami je prakticky naša domáca súťaž a tak sme veľmi chceli doviezť pekný výsledok pre našich partnerov a fanúšikov, ktorí nás prišli povzbudiť. Všetkým im patrí veľké poďakovanie za ich podporu, bez ktorej by to bolo oveľa ťažšie. Budeme v sezóne bojovať ďalej a veríme, že sme si smolu už vyčerpali a v nasledujúcich pretekoch to bude už len lepšie,“ dáva bodku za štartom v 50. ročníku Rally Tatry Marek Jalč.

Ľuboš Kašický