Igor Drotár v Krásnohorskom Podhradí aj s novým spolujazdcom

Sezóna zimných automobilových súťaží je pomaly na konci. Januárovú Zimnú Levoču vystriedala uplynulý víkend Rally Krásnohorské Podhradie, ktorá miestami vyzerala ako skutočná Rallye Monte Carlo. Nechýbal samozrejme tiež Prešovčan Igor Drotár.

Striedali sa tu sucho, sneh, kaša aj ľad a 6,8-km trať tak uplynulú sobotu vyzerala ako zo spomínaného Monte Carla. Igor Drotár tu samozrejme nemohol chýbať so svojou Škodou Fabiou R5. Druhú tohtoročnú Zimnú Levoču pre chýbajúci sneh zrušili a nahradila ju práve táto nová súťaž seriálu Minirally Cup. Igor si odtiaľ napokon odniesol trofej za absolútne tretie miesto.

Igor Drotár: "Druhá Zimná Levoča napokon padla kvôli nedostatku snehu, no zdalo sa, že tak bude aj v Krásnohorskom Podhradí, resp. na legendárnej trati "Úhorná". Nachystali sme si tak autá aj pneumatiky do sucha. Pripravili sme sa dokonale - auto prešlo veľkou rekonštrukciou. Ukázalo sa, že auto pripravili veľmi dobre - fungovalo naozaj na jednotku. Chcem preto pochváliť našich skvelých mechanikov. Výkon, reakcie auta, bŕzd, prevodovky a všetkého boli naozaj na špičkovej úrovni."

Počasie však pripomínalo končiacu sa zimu a po výdatnom snežení vo štvrtok večer nasledovalo oteplenie. Nie však dosť na to, aby boli podmienky všade rovnaké... Opäť Igor Drotár: "V Krásnohorskom Podhradí medzitým nasnežilo, no nemali sme čas nastaviť auto na klzké zimné podmienky, rovnako, ako aj všetci ostatní... Ukázalo sa, že úvodných pár sto metrov bolo sucho, potom pribúdal sneh a hore bolo už riadne klzisko. Obávali sme sa, či všetko prebehne podľa harmonogramu. No veľká pochvala patrí organizátorom, ktorí sa postarali o bezchybnú súťaž, aj o lepšie podmienky vozovky. Napokon na niektorých kritických miestach vznikala kaša, i keď inde ostávali stopy ľadu. Čakalo nás skutočné "Monte Carlo". Zjazdnosť však bola podstatne lepšia, než pri prehliadke trate. Potešilo nás slnečné počasie, aj množstvo divákov a samozrejme súťažiacich. Skončili sme tretí absolútne. Šli sme rýchlo a odvážne, som veľmi spokojný."

Pozornému oku určite neušla ďalšia významná zmena v Drotárovom tíme: na miesto spolujazdca sa posadil Prešovčan Matúš Lejko, ktorý nahradil Imricha Ferencza.

Viac k tomu povedal opäť Igor: "Rekonštrukciou prešla napokon aj naša posádka. Pred týždňom prišiel za mnou spolujazdec [Imrich] Miňo Ferencz, ktorý mi oznámil, že by rád prestúpil k Martinovi Kočimu. Samozrejme, že ma to nepotešilo, keďže som bol s Miňom spokojný po všetkých stránkach. No zároveň chápem, že sú blízki priatelia a poznajú sa odjakživa, takže som ich športovým ambíciám nechcel nijako brániť. Rozišli sme sa naozaj v dobrom, navyše nám Miňo ako konzultant veľmi pomohol aj teraz. Nechal som to plynúť a veril som, že sa situácia okolo nového spolujazdca vyjasní. Môj dlhoročný "parťák" Vlado Bánoci mi neskôr oznámil, že jeho posádka Tomáš Konečný-Matúš Lejko kvôli nepriaznivej finančnej situácii chvíľu nebude súťažiť. Tým pádom sa uvoľnili služby spolujazdca. Rýchlo sme sa dohodli a Matúš tak pôjde so mnou, kým sa s Tomášom nevrátia späť do súťaží. Na Úhornej sa ukázal ako veľmi zdatný spolujazdec, takže skúšobné podujatie dopadlo výborne. Veľká vďaka patrí Miňovi Ferenczovi za našu spoluprácu a spolu s Martinom Kočim im prajem veľa úspechov," skonštatoval Igor a vtipne dodáva: "Elena [Daniel Elena - spolujazdec šampióna WRC Sébastiena Loeba] mi volal dvakrát, že čo s nami, tak mu hovorím: Daniel, vieš milión jazykov, no ešte sa nauč po slovensky a až potom môžeme debatovať o spolupráci! Preto Loeb neštartoval vo Švédsku - kvôli týmto naším prestupovým debatám!" dodáva prešovský majster volantu s jemu vlastným humorom.

Napokon padla reč aj na aktuálny kalendár Majstrovstiev Slovenska v rely. Ten pozostáva z troch súťaží na Slovensku, jednej v Poľsku a dvoch v Česku. Igor Drotár: "Nie som spokojný s kalendárom, no chvalabohu, že máme aspoň tento... Odzrkadľuje aktuálnu spoločenskú a tiež kultúrno-športovú situáciu na Slovensku. Veľmi rád by som pomohol vrátiť cveng tomuto krásnemu nástroju - rely, ktorý nám celý život hrá tú najkrajšiu muziku pre dušu. Veď mali sme kedysi aj 30 podujatí za rok... V každom okrese bola nejaká súťaž. Dnes tu máme "privilegované" športy, kam ide veľká podpora aj štátu. Trpí tak nielen množstvo športových desciplín, ako tá naša, no kultúra všeobecne. Snáď sa nám to časom podarí zmeniť," dodáva Igor na záver.